Transbalkán hike&fly

Na začiatok, sa Vám problematiky pravdepodobne neznalých, posnažím priblížiť ako sa v hike&fly alebo francúzky, menej používaný názov, vol-biv, preteká.

Celá idea je o spojení dvoch aktivít voľného pohybu v prírode, turistiky (behu, ľahkého lezenia, ferraty) a lietania na paraglidovom krídle. Preteká sa väčšinou na vzdialenosti ktoré nie je možné prekonať za jeden deň ani ak by bolo počasie perfektné a dalo sa letieť naozaj ďaleko, teda niekoľko stoviek kilometrov. Sú to preteky tímov, ktoré sa skladajú z atléta a supportu. Atlét je  ten čo letí a cvála a je povinný mať svoju výbavu neustále so sebou a teda niesť ju. Aby som bol presný, iba túto: hlavný padák, záložný padák, sedačku, prilbu a GPS v ideálnom prípade, teda najľahší batoh by mal asi 7kg. Či si na výstup pribalí mačky s cepínom, prípadne požívatiny alebo teplú bundu na dlhý let, je už na ňom.

Takto sa dostávame k druhému, no nemenej podstatnému článku tímu, supportu. Podľa konkrétneho podujatia môže byť supporter jeden alebo aj viacerí. Jeho (ich) úlohou je hlavne šoférovať asistenčný kočiar s materiálom všeho druhu a nasledovať svojho pretekára. Atlét si odkladá všetko nepotrebné do auta, aby šetril sily a rýchlejšie sa pohyboval. Support pomáha pri plánovaní, sleduje cez LIVE TRACKING ostaných, študuje predpovede počasia a často aj preskúmava terén vpredu, prípadné možnosti štartu a pristátia. Chystá jedlo, nabíja baterky či pripravuje nocľah. V zásade je dobrý support polovicou úspechu, lebo keď  šlape tím ako hodinky, kilometre sa ukrajujú ako z dobrej torty, ľahko a čo najviac A teraz k samotnému preteku, tentoraz na Transbalkan Hike&fly, ktorý sa konal v pohorí Stará planina v Bulharsku.

Vyrážame spolu s Kubom Strmeňom najprv do Galanty, do Zaja, po materiál, auto a dukáty. Za ich sponzoring  im patrí vrelá vďaka. Bez ich podpory by nebol možný ani Bornes to fly (článok pridám neskôr) ani Transbalkan. Ďakujem aj firme Gradient ktorá ma už niekoľko rokov podporuje hlavne výbornými padákmi, ktoré ma nikdy nesklamali ani nepríjemne neprekvapili, čo je najmä pri štýle cross country akým lietam naozaj dôležité  (závetria, doliny bez pristátia, silné vetry) a špeciálne hike&fly kde ide naozaj o to, kto lepšie zvláda vyhrotené počasie.
  Ako support sa pre mňa obetoval Kubo Strmeň. Varenie, prípadné vynášky jedla a vody, stavanie stanu a hlavne šoférovanie bude jeho práca. Pomôže mi aj s plánovaním, sledovaním počasia a livetrackingu. Keďže sám lieta a Xalps ho fascinuje, bude určite nápomocný.

Cesta sem bola dlhočizná. Stretli sme imigrantov ktorých v Maďarsku brali pandúri, videli sme stavanie "imigrantského múru" na maďarsko-srbských hraniciach. V Bulharsku je o polnoci 30°C  a samé obmedzenia rýchlosti na pädesiatky. Spíme v novom stane asi 10km od Sopotu na lúke.

Ráno ideme na kopec oprobovať miestne pomery, keďže nehlásia dobré počasie na dnes, letíme len tak. Ja trošku zmoknem, ale aspoň oprobujem ako to tu chodí (7+ms) a prší. Zdá sa že predpoveď na preteky je búrková, takže odvaha nemôže chýbať. Zavriem asi 50km plochý a som spokojný.
  Večer sa rozkladáme na lúke neďaleko pristávačky. V noci okolo behajú žriebätá. :)
  Ráno zas na kopec, predpoveď lepšia ako na včera, menej búrok.....ale stále viac ako by bolo ideálne. Štartujeme o desiatej, pomerne rýchlo sa strasiem nasledovateľov a letím si sám. Krásne skaly, prenádherné kaňony a divoko behajúce kone. Keď k tomu prirátam radosť z lietania, nevyrovná sa tomu len tak hocičo.

Letím a na 40km od štartu sa musím zvrtnúť, lebo na najvyššom kopci a pred ním sa začína robiť riadny bambúch.  Stihnem to preletieť LTT. Nasáva ako štamgast z Horehronia. Miestami nie je núdza o vybielené vário a nula celá nič dopredu. Našťastie som to odhadol tak akurát a na rozdiel od pegasíka ktorý bol o 500m bližšie k vysávaču, odletím... :)
  Keďže kopce sú zabité, vyletím ešte kúsok dopredu, do rovín. Dáva to tu statočne. Po doline smerom na západ kým nesvieti stovečka, potom to zvrtnem na pristávačku. Dúcha ale z východu tak si musím niekde prikúpiť. "Niekde" znamená 50m nad strelnicou. Pár metrov pod sebou mám vyhorenú trávu a diery po granátoch :) vydriapem sa a popri svahu to miestami znova vysáva až 7ms nahor.
  Krásny deň. Chcel som letieť i viac, ale bol som už hladný a mal som aj kľúče od motoríka, tak že by som doletel na istotku.
 Večer máme brífing u Skynomada (organizatora), počasie vyzerá zle, tak sa zvažujú varianty 130 a 200km. Tak držte palce, nech nám tu stále neprší!

  Live tracking: http://www.livetrack24.com/tasks/2275
tracklog prvý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/15.8.2015/08:16
tracklog druhý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.8.2015/07:47

deň prvý

Dnes sme sa rozhodli pre 198 km dlhú verziu preteku Transbalkan Hike&Fly. Začíname v horskom sedle vo výške cca 1300m. S odbitou dvanástou hodinou vyrážame vpred. Mračná sa váľajú v úrovni kopca, niektoré dokonca pod. Všade je mokro, pretože fronta bola výdatná. Postupne zrýchľujeme tempo. Na otočák je to cca 8km, asi 6 vzdušnou čiarou.

Je to po trávnatom hrebeni s možnosťou hocikde odštartovať, avšak cestou tam sa ledva stebielko pohne. Asi 1km od otočného bodu už cítim že by to presvažiť išlo. S pretekárom ktorý robil supporta tímu USA4 (Dave Turner) občas i cválame. Priamo na otočáku nás presmaží pár metrov nad zemou Sigma. Nuže čas naozaj sa do toho oprieť. Pobehnem kilák, a odpálim to. Svažím pomerne plytký hrebeň. Mrokáriky sú tak do sto metrov nad kopec.

Po cca 6 km musím pristáť. Hrebeň sa začína zalesňovať a klesá do sedla kde sme štartovali. Kým balím, prelietajú ma chlapíci. Mojím plánom je sa vydriapať kúsok na tie vyššie kopce vzadu, lebo viem, že po hrebeni to pôjde ako víno. Je totiž súvislý, trávnatý a nafukovaný iba jemnúčko po kose z JZ-Z čo nahráva do kariet.

Som aj patrične najedovaný, pretože ma prelietajú chlapci. Ono to však nie je žiadna výhra, ešte to po rannej fronte nepreschlo, od doliny to moc nechodí a zalesnená časť je dosť plytká, nedá sa svahovať. Tá dôležítá pol hodinka mi naozaj pomôže. Keď sa drapnem pod mrak v 3ms stupáku, dostupy sú okolo 2000m. Nastáva jazda. Popri svahoch minimálne tak nádherných ako naše Fatranské grúne, akurát že je to hrebeň od nevidím do nevidím! Radosť lietať!!! Zo začiatku si ešte pritáčam, no postupne už iba svahujem, ťahá to hore. Až na kopci, ktorý som pre svoje potreby nazval Bulharská Krížna (btw strašne mi ju pripomína) musím nakúpiť čo sa dá. Tu sa totiž stáča vietor z druhej doliny z JZ na JV a teda letím jemne proti. Alpina ktorá viala so mnou až sem, ponára sa do doliny. Letím sám, trafím dobrý stupák, potom druhý až do mraku. Dobieha ma ale deka ktorá už na štarte bola v dohľadne a končí moje nádeje na dolet do Sopotu. To bol môj tichý cieľ na dnes.

Popri svahu sa snažím niečo nájsť ale je to dosť problém, JV vietor a zo Z nasvietené rebierka (boli nasvietené pred cca 15min) nerobia dobrotu. Keď klesnem pod 1000m, vyletím ponad muničné sklady ukryté v lesoch a krásne držia, minimálne mám opadanie do 1ms. Hmmm možno som mohol skorej toto urobiť, doletel by som ďalej.

Pristanem za dedinou Iganovo a ešte vo vzduchu šípim zlobu. Rozbehlo sa za mnou totiť aspoň 20 cigánčiat. Chytro stiahnem padák do kvetu a utekám na hlavnú ulicu medzi obyčajných ľudí. Takže sa chalankovia otočia a nehajú ma tak. Zbalím si pakšamenty a hneď je tu support. Napijem vody, kuknem live tracking a vidím že mám nejaký náskok, takže nemusím moc utekať.

Cesta mi zaberie dobrú hodinu a pol a aj to zozačiatku utekám, neskôr to striedam. Všímam si včerajšie skoro londovisko. Totiž vojenskú strelnicu nad ktorou som mal cca 20-30m keď ma zdraplo nahor. Trojmetrový ostnatý plot, chlapík v mundúre s ákačkom a psiská... hmmmm, ďakujem že ma napadlo že sa musím radšej odtiaľ zodvihnúť....heheh!
  V Sopote ma odchytia organizátori a chcú rozhovor... :D nepripravený som takže môj príbeh veľmi zmysel nedával, ale slubujem, nabudúce si pripravým kvetnatú reč, ak ma pristavia, samozrejme!

Na pristávačke ma už čaká Kubo s uvareným čajom, zohriatym guľášom od mamky a vyprážanými kuracími prsiami....mmmm zaslúžene??

Ležím v aute, domordovaný celkom a som rád že môžem ležať, na kapotu klepoce dážď. Zajtra sa to podľa GFS upravilo na celkom bombový deň. Ak to výjde tak ako kreslia, možno to dobúchame do cieľa už zajtra, tak drže palce a sledujte live tracking.
Track 1: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/11:05
Track 2 http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/12:19

deň druhý

Nespal som skoro celú noc, lebo mi v hlave máta, čo dnes zrobím, ako poletím a tak podobne. Ťažko, preťažko mi to ide z postele, najmä pri predstave že si musím dať 700 výšky na kopec z ktorého môžem štartovať. Počko vyzerá parádne, hoci dostupy nič extra, zvrstvenie bude preperfektné. Kým na štarte sledujem lastovičky ako špekulujú už o deviatej v stupákoch, dobehnú ma Stan s Kirchou. Rozbaľujeme spolu ale odpálim to sám. Východné rebro dáva štvrku len taký fukot. Natočím a poďho, plné kotle ďalej. Presvahujem čo to dá, ale na poslednom rebierku pred preskokom sa zamotám, dobehne ma dvojka. Preskočíme, ale mňa začne zbíjať nižšie, lebo letím viac predom, mysliac si, že väčšia operačná výška mi bude vhodnejšia. Vplyvom vysokoej vlhkosti sa to všetko dekuje,severný vietor rozfúakava mraky vo výške a vytvára postupne stratokumulovú vrstvu nasúvajúcu sa na predpolie. PRehosáme cez posledný výrazný masív a musíme do predpolí, lebo deka je už nepreniknuteľná. Chlapci majú na mňa náskok asi 5 minút a je to poznať.
Ja už nie som schopný nájsť stupák ktorý oni dotáčajú. Celkom najedovaný pristávam v nekonečnom jablčnom sade. Zbalím sa a v tom tieni nahnevaný utekám. Utekám....a utekám. Slnko sa ukázalo, utekám. Kupko ma dostihol, doniesol vodu....utekám. Potom zbadám chalošov pod mrakmi točiť nuly, pridávam. Už ma nohy bolia...plecia, ale utekám. Tak mi treba, kto nevie lietať, musí chodiť. Cez mesto, cogánske ghetto a po diaľnici....až do nejakého vojenského okrsku. Buchnem otočák a po cca 30km vydriapem sa na kopec. Je to štartovačka....no to je silné slovo. Sto metrov prevýšenia do doliny kde nie je ako pristáť, oproti je kopec asi tri krát vyšší a fučí stabilných 10m/s. ani neviem ako to odpálim a o pol siedmej večer v tomto všetkom natočím ešte 170m výšky. Nič mi to nepomôže, pretože mi fúka protivietor. Pristanem na cúvačku (bo som vypustil speed). Kubo ma nájde, dostanem vody i poživne a poďho makať! Chcem to dať aspoň pod kopec z ktorého zajtra odštartujem. A dám to... po dnešných cca 40km vzduchom a 40 km pešmo, mám dosť. Som dokonca tak unavený, že sa mi znova nedá ani zaspať.... :(

deň tretí

Tretie ráno je ako aj na Bornes, to najhoršie. Nechce sa mi, nevládzem a po včerajšom cca maratóne po vlastných a približne toľko na padáku, mám pred sebou jasný cieľ. Dnes to musím doletieť aj keby som mal búrky pritáčať. K večeru sa má totiž počasie strašne pogebriť a ďalší deň to bude absolútne neletové. Chodenia už stačilo... :)
  I keď ráno dúcha pod kopcom sviežo zo severu, mocujem sa hore. Na gure som pomerne skoro, mám hodinu a pol na to aby som si nasledoval počasie a predbežne sa rozhodol ako budem letieť. Nie je to žiadna sranda, predomnou je najťažší úsek, Shipka pass. Zalesnené a nízke kopce, kde najčastejšie preťahuje silný vietor. Asi pre to je tam toľko veterných elektrární. :D

Hoci podľa predpovede mal fúkať sever, vyzerá to lepšie, totiž juh. Inokedy by to bolo zo severu možno lepšie (dobrý gradient) ale dnes som radšej za juh. Mraky budú nízko a lietanie po závetriach by mohlo dopadnúť predčasným pristátím. Kdežto južík by mi mohol pomôcť tie dva masívy čo mám pred sebou, presváhnout. Normálne sa teším ako malý z toho vetra. Elektrárne sa točia od rána ako zbesneté.

Vzápätí však prekryje deka z altokumulov moju štartovačku....tieň síce nie výrazný, ale za to mi nedovolí štartovať skoro ráno, čo by mi dosť pomohlo, pretože ako vidím tie mraky ďaleko predomnou, bude to ešte bigbít. Druhá vec je tá, že na brífingu bolo jasne povedané, mraky môžme pichať, takže možno nejaký zaprobujem, premiérovo. :D

Prvý stupák vyčíham od lastovičiek a je to poriadna pecka až do mraku, normálne trojočka. Mraky držia aj z južnej strany a to tak, že som v hmle ale vidím dačo. Tak si musím prikrútiť do cca 2000. PReskok plánujem tak, aby som mohol pristáť na ďalšom kopci, z ktorého môžem znovu odpáliť, keby sa to prípadne polepšilo. K prvým vrtuliam priletím pomerne nízko, do pristátia mi chýba 20m výšky, keď Skydrop slabúčko zapípa. A tú našu! Bim-bam hore, z V rebra pri J-JZ vetríku. Nakúpim len 1700. Ďalšia možnosť reštartu je od UFA-akéhosi megalománskeho pomníku komunizmu. Ako povedal organizátor, Nikolay: "comunism came from the space, thats the reason why they built monuments like ufo on the moutains." No rozhodne nevyzerá ako z nášho sveta.
 Síce odšartovať by sa dalo, ale nepristanem tam, nemám dosť výšky na dolet. Musím nastúpať.
A celkom to z toho východného svahu ide. Ale zasa iba do 1700 a musím preč, zanášaný je strašne ten stupák.

V najveternejšom mieste, Shipke, je ďalšia vesmírna anténa naladená komunistami. Prifukuje riadne, našťastie mraky ťahajú a taktika prípadného top landingu mi dodáva odvahu. Natočím, ničo aj do chmárky a idem ďalej.

Postupujem ťažko, vietor prittuhuje, na každom rebre, cca 1,5km musím pritáčať. Nad dedinkou Skobalevo vidím že to bude len ťažšie. Mračná temnejú, vietor ma pribíja k zemi. Tuto som konečne prepol z režimu Cross country na hike and fly :D problém v myslení, nejde tak o rýchlosť vo vzduchu ako o to sa v tom vzduchu udržať, prípadne v problémovom mieste pristáť a počkať si na lepšie podmienky na kopci. Podarí sa mi na kopec Sokolovo, ktorý je taký dosť veľký masív, vyľondovať asi 5metrov od spodnej časti lúky, na polke speedu pretože fučí ako z mamutej prdele a po kose, za mnou je 200m hlboký, skalný zráz. :) Vybehnem cca 50m výšky aby som to mohol znovu odpáliť, nasvieti sa to a začne fúkať. Bim do toho! 18km/h proti vetru niekedy spadne i na 7 :) mrokárik čierny ako Sauronove myšlienky ťahá ako najnovší vysávač z teleshopingu. Ťahá, ale nie vertikálne. Dlho mi trvá, kým v tom hučiaku nájdem niečo čo ma pridvihne na celej otočke. Dokúpim a valím. Plné kotle popri svahu. Stretám nejakého súťažiaceho, čo letí oproti. Dokrútim na konci poriadny stupák a proti vetru valím na Z. Asi kilometer, možno dva dozadu už leje ako z krhly. Na maličkých kopčekoch ma pojme krásne, vybielené vário a temnota za mnou dáva tušiť, že to nieje úplne ok. :D ale neva, chcel som to dnes doletieť i keby hromy blesky.... :D

Pod základňou vyšľapnem plný, na tacháči svieti 25 :D natiahne ma ešte 700m doňútra. Keď z toho vyletím, pohľad ako pre bohov....hromov a bleskov :D  Zdá sa mi že som to stihol presne natesno. Musím preskočiť na Ďalší masív ktorý je rovno proti vetru a je mi jasné že ma to tam položí. Naveľa naveľa vyľondujem na lúke, tesne nad stromami. Bleskovo to zbalím a utekám na náveternú stranu. Fúka ale viac zo západu ako by som si prial a okrem toho začalo kvapkať z rozpadu čo privialo od Sopotu. Kubo mi poradí prešľapať a tak mašírujem. Samé kríky, kravské, konské a čo ja viem aké ešte konečné produkty trávenia po zemi a k tomu milión múch. Naháňajú ma pastierske psy. Vidím že deka sa rozplýva, takže pridávam do už aj tak rýchleho kroku. Kým sa dostanem za rebro, všetko sa to krásne nasvieti a začne peckovať hore. Rozbalím a BIM do toho! vietor je cítiť zo západu, juhozápadu stále. Stupáky sú silné, úzke a časte nečakané. Plný speed ale rýchlosť o ničom ale vždy lepšie ako to utekať :)
 Na konci nakúpim pre istotu do 2200 a valím do cieľa!! Konečne....bisťu! Ten krásny pocit je na nezaplatenie...kalí ho trošku príliš tmavý mrak. V cieli mám výšky ajejeeeej ale radšej ako keby mám kilometrík bežať. Dole ma čaká Skynomad s kamerou gratulujúci mi k tretiemu miestu a Kupko s radlerom... Krásny pretek!

Myslím že ako pretek, tento Transbalkan má peknú perspektívu. Je tu lacno (všetko polovica) ľudia sú príjemný (bacha na ghetta, ale to je vidno už z výšky, niekedy aj cítiť :D) Kopce sú perfektné na lietanie a úplne prenádherné :D Je tu možnosť supportu priamo od organizátora (dáte im veci a vždy zatelefonujete čo a kde majú doniesť) prípadne môže ísť v turistickom móde, tj idete ako chcete, môžte vynechať otočáky. Osobne si myslím, že tí čo sa prihlásili a neprišli, môžu si trieskať hlavu o stenu ešte minimálne mesiac. Dúfam že budúci rok sa tu stretneme pekná partička a hlavne Češi a Slovač nebude chýbať. Bulharom je perfektne rozumieť, to je ďalšie plus. Takže chlapíci! Kto má ľahkú výstroj a chuť zažiť dobrodružstvo, hor sa na TRANSBALKAN!!

  Týmto chcem poďakovať mojím dobrodincom. Veľmi si vážim podporu Zaja, ktorý mi poskytol auto, dukáty na naftu a poživeň, materiál outdoorový všeho druhu. Bez neho by som sa tu nikdy nebol dostal. Ďakujem Gradientu za perfektné krídlo, na ktoré sa môžem spoľahnúť búrka nebúrka, závetrie a tak podobne :)  a v neposlednom rade ďakujem aj Kubovi Strmeňovi za to že sa obetoval a robil mi veľmi efektívny support. Počasie, taktika, varenie a tak podobne. Ďakujem!!!

Juraj Koreň