X-pyr 2012 alebo naprieč Pyrenejami na pešo a vzduchom za 8 dní.

23.08.2012

Fotky
Diskusia (5)

x-pyr-2012-alebo-napriec-pyrenejami-na-peso-a-vzduchom-za-8-dni-

Paragliding má za sebou vo svete viac ako 30 ročnú tradíciu a ako každý iný šport sa vyvíja rôznymi smermi. Niekoho lákajú dlhé prelety a dokáže za nimi cestovať cez pol sveta a ísť lietať do Južnej Afriky, Brazílie či Kene aby tam preletel až 400 a viac kilometrov počas jedného letu. Niekto zasa vyhľadáva ultraľahkú výstroj, s ktorou môže na ľubovoľný kopec vyšliapať po svojich a v tichosti zletieť do údolia. Lietanie preletov takzvané „cross country“ je podobne ako každý iný plachtársky šport založený na kombinácii vhodných poveternostných podmienok a pilotovej zručnosti, ktoré umožnia klzáku akým je aj padákové krídlo, udržať sa čo najdlhšie vo vzduchu a preletieť rôznu vzdialenosť. Tejto požiadavke zodpovedá aj výstroj, ktorá predstavuje „high end“ vo vývoji v aerodynamike. Naproti tomu horské lietanie alebo tzv. trend „Hike and Fly“ je predstaviteľom minimalizmu. Sedačky, ktoré vážia do 400g, padáky s váhou do 4kg a iné ultraľahké súčasti výstroje robia s pilota takmer outdoorového bežca, ktorý sa premiestňuje krajinou rovnakou rýchlosťou ako keby si na chrbte neniesol lietajúce zariadenie. Aké je však spojiť prednosti oboch prístupov o tom hovorí trend extrémnych pretekov akými sú pomerne známe X-Alps a tento rok aj úplne nový X-Pyr.

Pomerne jednoduchá myšlienka, ktorá je spoločná pre všetky outdoorové športy, teda dostať sa z bodu A do bodu B za použitia nejakého športového prostriedku je základom aj týchto pretekov. Tými prostriedkami sú vaše nohy, zariadením je padák a miestom sú hory, respektíve celé masívy ako sú Alpy od východu na západ, či Pyreneje od západu na východ. Na pešo isto poriadna odysea pre bežcov Kilianovho formátu, na lyžiach možno niečo pre nátury Bonattiho, ale kombináciou vzduchu a zeme výzva pre každého zručného pilota. A treba dodať, že je to jednoznačne najefektívnejší spôsob pohybu v horách, pretože piloti dokážu v Alpách preletieť za jediný deň aj 200km.

Od klasického „bivouvac fly“ kedy si pilot zo sebou nesie nevyhnutný výstroj na osamelý pobyt v prírode, si pretekár berie to najnevyhnutnejšie a to padák, sedačku, prístroje, záložný padák, prilbu a batoh. Váha kompletu je vďaka špeciálnym materiálom redukovaná na 8kg a je celkom možné s ňou aj bežať. O zvyšok vecí sa stará „suporter“ druhý člen týmu, ktorý sa pohybuje autom a nesie stravu a nocľah pre pilota. Nesmie mu však pomáhať v nosení nákladu, prípadne ho viezť a inak mu uľahčovať jeho pohyb do cieľa. Okrem časovej a materiálovej náročnosti je veľmi zložité vôbec sa na takýto pretek nominovať, nakoľko neexistujú jasné kvalifikačné pravidlá. Je to teda dobrodružný pretek so všetkým ako má byť.

Kým na X-alps ktoré bývajú každé 2 roky malo Slovensko 2krát zastúpenie pilotom Petrom Vrabcom (2007, 2009), na X-Pyr zastupoval slovenský paragliding pomerne mladý a neznámy pilot Jakub Beňo. Bývalý duatlonista a výborný bežec so skúsenosťami s lietaním v indických Himalájach, Alpách a Kyrgistane sa s typicky partizánskym prístupom k veci na poslednú chvíľu 5. Augusta postavil na štart. Bez rezervnej výbavy s napochytro nakombinovaným a poriadne nezalietaným výstrojom, s mapami vhodnými na podpal večerného grilovania, bez karavanu zato s fordom Fiesta od mamy a suporterom Petrom Botló, ktorého ako jediného na túto srandu zlákal. Peter o pred štartovej nálade píše:

„Keď sme videli ako sú vybavení domáci Španieli tak sme len závideli.

Nikdy nezabudnem ako pri preberaní podmienok s organizátorom padla otázka, že za koľko dní by sa to mohlo podariť,tak povedal že ak nebude priať počasie tak aj tých 12 dní bude málo a v tom Kubo zahlásil že '' to nieee,veď ja mám len 7 dni dovolenky na to,to musím dať '

Ako sa ukázalo odhad nebol ani trochu prehnaný a to aj napriek tomu, že prvé 2 dni boli takmer neletové a väčšinu trate medzi prvými povinnými otočnými bodmi prešli pretekári pešo a v daždi. Kubo vtedy zapol nohy, prešiel dovedna 75km a usadil sa na prvej priečke spomedzi 12 pretekárov.

„Prvý deň po dosiahnutí prvého otočného bodu na prvom mieste sme zvolili pre pokračovanie v behu roviny a podla máp, ktoré sme mali a mysleli si že sú parádne to bola nakoniec aj chyba. Na záver dňa si zvolil Kubo skratku lesom, ktorou som nemal ako prejst autom tak šiel asi 5 hodín sám v brutálnom daždi… Základom bolo mať poriadne mapy, ktoré sme ale nemali. Až keď nám okoloidúci turisti požičali na chvíľu mapu,tak sme zistili, že s tými našimi si môžme tak s prepáčením vytrieť zadky :)

Podľa tých našich sme blúdili hore dole ako debili,to čo bolo v mapách v skutočnosti vôbec nesedelo“.

Pretekanie v cudzom prostredí a lezecky povedané na „on-sight“ našu dvojicu znevýhodňovalo od počiatku. Čo nebolo dotiahnúté v príprave sa im ale darilo dotiahnuť temperamentom. Tretí deň keď sa kvôli silnému vetru čakalo stále na hrebeni iba cca 80km od štartu a taktizovalo. Podarilo sa iba pár pomerne krátkych letov, či skôr súbojov o prežitie a na špici závodu sa usadila štvorica, ktorá si striedala vedenie až do samého konca. Okrem Kuba tam výrazne zasahoval do diania rumun Alex Ciuhandu, španiel Iňigo Gabiría a jeho krajan Ivan Colás. Minimálne rozdiely do 15km od seba v danom čase nezohrávali žiadnu úlohu, veď pretekári mali před sebou ešte dobrých 370km do cieľa, čo na tretí deň nikto z nich nepredpokladal.

Na štvrtý deň sa Kubovi podaril vynikajúci let a preletel prvú stovku (100km) z pomedzi všetkých závodníkov. Opäť sa tak usadil na prvej priečke. Podmienky boli turbolentné a ukázalo sa, že Pyreneje neostanú pretekárom nič dlžné a vytrápia ich tak při výšlapoch ako aj pri lietaní. Kubo o tom hovorí:

„Dneska som sa tolko namiešal rukami, žeby som guláš pre celý regiment uvaril. Zle sa točia tie stupáky a lietam tu nad rozmanitou krajinou. Dnes som letel popri takej skalnej stene, že uuuuuuuhhh.“

Náskok, ktorý šikovne získal počas štvrtého dňa sa však neukázal jako nepriestrelný. Piaty deň ho síce neohrozilo najviac blúdenie a hľadanie štartu, ktoré zabralo takmer 5 hodín, ale neznalosť horského masívu, v ktorom okúsil núdzové pristátie v silnom protivetre vo výške 2400metrov. Na Pic Cometa ako domáci piloti nazývajú tento veterný hrebeň asi 20km západne od Andorry došlo v silnej turbolencii ku kolapsom padáku, ktoré len tak tak pred pristátím vyrovnal a po ktorom ho vietor ťahal ešte dobrých 60 metrov po zemi. Tento deň preletí Alex úžasných 160km a usadí sa na prvom mieste s náskokom 64km.

Cez_Pyreneje_vzduchom_i_peši_-_pohoda_v_cieli

Už už sa zdá, že je boj definitívne rozhodnutý, ale pri podobnom type preteku sa nič nekončí pokiaľ nie ste v cieli. Je zaujímavé ako taktizujú domáci piloti a ostávajú takmer celý jeden deň čakať na lepšie podmienky v osvedčenom centre paraglidingu Castejón de Sos aby z nenazdajky počas šiesteho dňa zaútočili a takmer 100km stratu vymazali za menej ako 3 hodiny letu. V tento deň sa Kubo a Alex priblížili predposlednému otočnému bodu, ktorý bol vzdialený od cieľa iba niečo viac ako 70km. Boli by to potiahli až do cieľa keby ich nezastavila tzv. Mariňada teda silná bríza od mora, ktorá predposledný deň v rovnakom údolí zastaví aj španielov. V tento brutálny termický deň si každý pilot siahne na dno svojej odvahy o čom svedčia GPS záznamy s rýchlosťami viac ako 70km/h a stupákmi +10m/s a viac.

Nastala tak nezvyčajná situácia kedy sa večer pred rozhodujúcim šprintom do cieľa nachádza najsilnejšia štvorica iba pár metrov od seba. Po povinnom odpočinku a zákaze pohybu, ktorý trvá každý deň od 22:30 do 5:30 ráno, sa chystá veľké finále. Taktika je jasná, zaletieť čo najďalej z vrchov do doliny a tam čo najrýchlejším tempom po asfaltkách zdolať posledných 60km na pešo. Zdá sa nám všetkým, že boj o prvé miesto sa bude rozhodovať medzi Iňigom a Kubom, keďže sú to najsilnejší bežci, ale tento predpoklad sa nepotvrdí. Po sérii veľkých klapancov a súboji so silným vetrom v doline núdzovo pristáva Kubo na stromoch. Vymotávaním padáku stratí takmer 4hodiny na špicu pretekov, kde už Španieli bojujú o prvé miesto. Medzera dobrých 20km robí zo stíhacieho behu číru nemožnosť. Iňigo beží 11km/h a nezadržateľne ukrajuje posledné kilometre trate, no dnes to už nestihne a podobne ako druhý Ivan Colás ostávajú ani nie 5km od cieľa. Naša dvojica sa po dnešnej nehode so šťastným koncom dostáva na 19km od cieľa.

Je rozhodnuté a tak na ôsmy deň bez náhlenia prichádzajú od rána do cieľa najprv Gabiria, Colás a napokon Jakub Beňo. Pretek s dramatickým priebehom počas ktorého 2 dni strávil na špici, jeden deň na druhom mieste a napokon skončil tretí by pri troche šťastia mohol vyhrať. Na prvú účasť v X-pyr je to v silnej domácej konkurencii výborný výsledok a chalani sú si toho vedomí, pretože v ich hlase nie je počuť žiadne sklamanie. O úspechu v tomto type preteku určite rozhoduje čas strávený vo vzduchu, pretože tam naozaj dokáže pilot za pár hodín preletieť vzdialenosť rovnajúcu sa maximu celodenného výkonu ultra bežca. Hoci aj malé zranenie členka, aké si uštedril Alex Ciuhandu, môže zasa pilota stáť schopnosť prekonať časť trate pešo, keď sa nedá letieť a stratiť tak prvú pozíciu, na ktorej bol posledné dni.

Z pôvodného počtu 12 pilotov dokončilo pretek 9. Odstúpenia nastali najmä kvôli zraneniam alebo zničeným nohám s pľuzgiermi, ktoré si uštedrili počas neletových dní. Dúfame, že výsledok z X-Pyr pomôže Kubovi k nominácii na Red Bull X-Alps, ktoré budú v lete 2013 a opäť bude mať náš paragliding zastúpenie na najdobrodružnejších pretekoch sveta ako ich ľudia zvyknú titulovať.

Zdeno Vacke

Viac detailov z priebehu jednotlivých dní tu: www.paraglidingslovakia.com

Linka na webku pretekov http://www.x-pyr.com/en/participants/

Suport http://www.flynow.sk/

Fotky X-pyr 2012 alebo naprieč Pyrenejami na pešo a vzduchom za 8 dní.

Späť

+ Pridať príspevok