Letecké športy - Paragliding

Lietanie na padákových klzákoch - paragliding sa v súčasnosti radí k najmladším a zároveň najdostupnejším formám športového lietania. Jeho podstatou je pohyb v 3D priestore za pomoci špeciálne skonštruovaného krídla, ktoré na rozdiel od všetkých lietajúcich zariadení ťažších ako vzduch nemá pevnú nosnú plochu, ale je ušité z látky, nosných šnúr a popruhov. Z toho vyplýva, že padákový klzák bude relatívne jednoduché, lacné a skladné lietadlo, ktoré sa navyše vyznačuje nenáročnou pilotážou, takže je priam predurčené slúžiť naozaj širokej vrstve záujemcov.

Bezpečnosťou, či výkonmi je paragliding porovnateľný s ktorýmkoľvek leteckým športom, no vzhľadom na to, že nie je viazaný na zázemie letiska, či odborný personál, poskytuje omnoho viac slobody ako iné letecké aktivity a rozhodnutie pilota či a kam pôjde lietať závisí len na ňom a na počasí. To samozrejme neznamená, že máme oblohu plnú bezhlavo poletujúcich paraglidistov. Každý pilot, bez ohľadu na to, aké lietadlo pilotuje, padák nevynímajúc je totiž účastníkom letovej prevádzky a podobne ako vodič automobilu sa musí bezpodmienečne riadiť predpismi, aby sa predišlo možným kolíziám. Isté obmedzenia tu teda sú, no napriek tomu paragliding ponúka množstvo neopakovateľných okamihov, o ktorých sme ešte donedávna mohli iba snívať a pre mnohých sa stáva doslova závislosťou.


Niečo z histórie

Snáď nám Leonardo a množstvo ďalších nadšencov lietania z minulých storočí odpustí, ak začiatok éry lietania na padákových klzákoch posunieme niekde do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Vtedy si totiž ľudia položili otázku, či by bolo možné postaviť krídlo z látky. Geniálnu myšlienku sa podarilo uskutočniť a prvý klzák bolo na svete. Letové vlastnosti i samotná konštrukcia padáku boli samozrejme na podstatne nižšej úrovni ako dnes, no napriek tomu tento vynález spôsobil doslova prevrat v športovom parašutizme. Ako prví teda začali používať padák typu krídlo parašutisti, pretože na rozdiel od klasického kruhového padáku malo výrazne lepšie manévrovacie schopnosti a umožnilo športovcom pristávať na cieľ s presnosťou niekoľko centimetrov, čo bolo na starých typoch takmer nemožné.


Parašutistom však zostal ešte jeden problém. Ich tréningy boli veľmi drahé, pretože sa pri nich nezaobišli bez lietadla, pilota, pozemného personálu atd. Mali však v rukách padák, ktorý dokáže kĺzať vzduchom, to znamená že nepadá len kolmo k zemi, ale letí súčasne vpred, takže zostupuje pod určitým uhlom. Práve túto vlastnosť využila skupina nadšencov, ktorá na nácvik presnosti pristátia použila namiesto lietadla svah, ktorý bol strmší, ako zostupová dráha ich klzákov. Padáky si jednoducho položili na strminu, rozbehli sa vpred, ťahom za popruhy nafúkli vrchlík nad hlavu a "ODLETELI"!

Ťažko povedať, nakoľko bol pre nich tento tréning efektívny, no každopádne bol základným kameňom nového športu - paraglidingu. A skupinka nadšených parašutistov sa rozrástla na davy lietaniachtivých ľudí, ktorí už netúžili len po presných pristátiach, ale snažili sa svoje lety predlžovať v čase i priestore. Na to potrebovali adekvátne vybavenie a výrobcovia športových potrieb zareagovali. S nástupom osemdesiatych rokov minulého storočia začali vznikať prvé životaschopné firmy, ponúkajúce paraglidingovú výstroj, ktorá sa čoraz viac líšila od zoskokových padákov a bola plne prispôsobená plachteniu. Nové materiály i konštrukcie každoročne posúvali hranice možností čoraz modernejších klzákov. Ich bezpečnosť bola preverovaná v skúšobniach, ktoré hodnotili pevnosť i letové vlastnosti a spotrebiteľ si mohol vybrať padák, ktorý zodpovedal jeho potrebám a pilotným schopnostiam.

V súčastnosti tento trend pokračuje, no vzhľadom na to, že vlastnosti moderných klzákov sa priblížili takmer k dokonalosti je čoraz ťažšie niečo vylepšiť. Túto vetu však napísalo predo mnou už viac ľudí a čas ukázal ako sa mýlili. Takže uvidíme, čo prinesie budúcnosť.


Ako na to

Napriek tomu, že je paragliding cenovo dostupnejší ako množstvo iných leteckých aktivít, jeho prevádzkovanie predsa len ide do peňazí a treba dobre zvážiť, či náš záujem zodpovedá investícii, ktorá sa pohybuje medzi 50 až 100 000,- Sk. Takže predtým, ako vyplníme prihlášku do niektorej zo škôl paraglidingu je dobré absolvovať aspoň tandemový let alebo zoznamovací kurz, kde si môžme prakticky vyskúšať, čo lietanie na padákovom klzáku obnáša. V priebehu jedného dňa tak pri minimálnych nákladoch získame množstvo cenných informácií, ktoré nám pomôžu pri ďalšom rozhodovaní o našej leteckej kariére.


Pokiaľ nás teda prvé odpútania od zeme utvrdili v úmysle stať sa letcom, našim ďalším krokom bude výber kvalitnej paraglidingovej školy, kde sa v priebehu týždňa zoznámime so základmi aerodynamiky, mechaniky letu, meteorológie, navigácie, či zdravovedy a samozrejme technikou pilotáže padákového klzáku a s predpismi. Metodika výcviku je postavená tak, aby absolvent kurzu po šiestich dňoch teoretickej a praktickej výuky, dokázal samostatne lietať, čo samozrejme neznamená, že zo školy vychádzajú špičkoví piloti podávajúci excelentné výkony. Úlohou školy, je totiž poskytnúť žiakovi základné vedomosti a zručnosti, na ktorých môže ďalej stavať. Čerstvý pilotný preukaz nás teda stavia len na začiatok cesty, dláždenej ďalším vzdelávaním, tréningom no najmä nádhernými zážitkami plnými pohľadov s vtáčej perspektívy a radosti s každého pokroku...

Jozef Šleboda

www.tandem.dtpjadro.sk