Novembrové polietanie 2
04.12.2009
Paraglidistu je ťažko zabiť...
Toto všeobecne známe Igiho konštatovanie asi naozaj platí. Necelý mesiac pred zimným slnovratom, keď sú všetci ostatní / normálni / piloti bezmotorových lietadiel dávno uložení k zimnému spánku sme sa opäť v hojnom počte zišli na ďalšej novembrovej akcii. My si jednoducho nedáme pokoj. Tento krát padla voľba na mohutný hrebeň Braniska. Podľa predpovedí by nám malo počasie priať práve v tejto lokalite takže hurá na kopec, snáď to bude dobré...
Niečo pred dvanástou sa už Andyho Galloper natrieskaný pilotmi a padákmi driape po rozblatenej ceste na vrchol Sľubice odkiaľ budeme štartovať. Chvíľami máme pocit, že extrémny terén neumožní dotiahnuť výjazd do zdarného konca, ale Hyundai sa nedá zahanbiť a o pol hodiny už vykladáme bágle na štartovačke.
Hore nás čakali úžasné pohľady...Predpolia smerom na západ od kopca s dominantnou siluetou Spišského hradu sa kúpu v slnečných lúčoch, dolina na východnej strane hrebeňa je utopená v hustej hmle, na oblohe zopár mrakov... Scenéria ako z filmu, ideálny vietor, čo viac si môže človek priať ? Asi nič, takže neváham a rozbaľujem svojho nového miláčika, aby som čo najskôr zistil čo v ňom je. Štartujem ako prvý, ostatní takticky vyčkávajú, sledujú ma ako lačné supy a sú pripravení okamžite letieť za mnou, ak vyňuchám nejaké stúpanie. Stalo sa!
Krátko po štarte moje prístroje konštatujú vertikálny pohyb smerom nahor a ja s výzorom šťastného pudla na psej konzerve začínam stúpať nad miesto štartu a sledujem paniku pod sebou. Všetci chcú byť odrazu vo vzduchu. Po niekoľkých minútach sa im to darí a nad kopcom začína byť tesno. Stúpania sú slabé a úzke a pre množstvo padákov, ktoré sa tam chce pomestiť sú jednoducho primalé. Keď sa o mňa takmer obtrie asi tretie krídlo, rozhodujem sa trmu-vrmu radšej opustiť a letím na sever loviť ďalšie stúpania. Tam už však toľko šťastia nemám a po chvíli sa vraciam na pôvodné miesto, no už v kriticky malej výške. Dostať s späť na úroveň kolegov ktorí si poletovali o stovku metrov vyššie bolo ťažké a chvíľami dosť dramatické, ale podarilo sa a po istom čase sa na nich dokonca dívam zhora. Túto pozíciu využívam na ďalší výpad na sever, ktorý tento krát ťahám až k vysielaču nad diaľnicou a tunelom. Tam doberám posledné metre výšky, otáčam na juh a vraciam sa k pristávacej ploche pri obci Dúbrava kde pristávam. Do pol hodiny pristál aj zbytok partie.
Zdanlivá bodka za úspešným dňom sa však nekoná. Johnyho výkrik, že nemá peňaženku a že iste ostala na štarte rozhodol o tom, že džíp musí ísť ešte raz hore. A aby nešiel naprázdno, nasáčkovali sme sa doň ešte raz a po nájdení Johnyho pokladu si každý ešte raz zletel. Tento raz však bez lietania v stúpaniach. Letím preto priamo nad pristávačku, kde si v pokojnom vzduchu skúšam špirálu... Náklon v sedačke, zatiahnuť ľavú riadiacu šnúru a už to fičí. Preťaženie cez 2 G mi tlačí makovicu medzi ramená, cítim ako sa pomaly odkrvujú horné partie tela a prekrvujú tie spodné... Skôr ako stihnem zistiť či je to príjemné alebo nie špirálu vypúšťam a po druhý raz sadám k autu. So správaním môjho padáku som spokojný, ostáva len rozlúčiť sa s partiou a mazať domov so želaním, aby takých neskorojesenných dní bolo viac.
Jozef Šleboda
foto Igor Dinda
Niečo pred dvanástou sa už Andyho Galloper natrieskaný pilotmi a padákmi driape po rozblatenej ceste na vrchol Sľubice odkiaľ budeme štartovať. Chvíľami máme pocit, že extrémny terén neumožní dotiahnuť výjazd do zdarného konca, ale Hyundai sa nedá zahanbiť a o pol hodiny už vykladáme bágle na štartovačke.
Hore nás čakali úžasné pohľady...Predpolia smerom na západ od kopca s dominantnou siluetou Spišského hradu sa kúpu v slnečných lúčoch, dolina na východnej strane hrebeňa je utopená v hustej hmle, na oblohe zopár mrakov... Scenéria ako z filmu, ideálny vietor, čo viac si môže človek priať ? Asi nič, takže neváham a rozbaľujem svojho nového miláčika, aby som čo najskôr zistil čo v ňom je. Štartujem ako prvý, ostatní takticky vyčkávajú, sledujú ma ako lačné supy a sú pripravení okamžite letieť za mnou, ak vyňuchám nejaké stúpanie. Stalo sa!
Krátko po štarte moje prístroje konštatujú vertikálny pohyb smerom nahor a ja s výzorom šťastného pudla na psej konzerve začínam stúpať nad miesto štartu a sledujem paniku pod sebou. Všetci chcú byť odrazu vo vzduchu. Po niekoľkých minútach sa im to darí a nad kopcom začína byť tesno. Stúpania sú slabé a úzke a pre množstvo padákov, ktoré sa tam chce pomestiť sú jednoducho primalé. Keď sa o mňa takmer obtrie asi tretie krídlo, rozhodujem sa trmu-vrmu radšej opustiť a letím na sever loviť ďalšie stúpania. Tam už však toľko šťastia nemám a po chvíli sa vraciam na pôvodné miesto, no už v kriticky malej výške. Dostať s späť na úroveň kolegov ktorí si poletovali o stovku metrov vyššie bolo ťažké a chvíľami dosť dramatické, ale podarilo sa a po istom čase sa na nich dokonca dívam zhora. Túto pozíciu využívam na ďalší výpad na sever, ktorý tento krát ťahám až k vysielaču nad diaľnicou a tunelom. Tam doberám posledné metre výšky, otáčam na juh a vraciam sa k pristávacej ploche pri obci Dúbrava kde pristávam. Do pol hodiny pristál aj zbytok partie.
Zdanlivá bodka za úspešným dňom sa však nekoná. Johnyho výkrik, že nemá peňaženku a že iste ostala na štarte rozhodol o tom, že džíp musí ísť ešte raz hore. A aby nešiel naprázdno, nasáčkovali sme sa doň ešte raz a po nájdení Johnyho pokladu si každý ešte raz zletel. Tento raz však bez lietania v stúpaniach. Letím preto priamo nad pristávačku, kde si v pokojnom vzduchu skúšam špirálu... Náklon v sedačke, zatiahnuť ľavú riadiacu šnúru a už to fičí. Preťaženie cez 2 G mi tlačí makovicu medzi ramená, cítim ako sa pomaly odkrvujú horné partie tela a prekrvujú tie spodné... Skôr ako stihnem zistiť či je to príjemné alebo nie špirálu vypúšťam a po druhý raz sadám k autu. So správaním môjho padáku som spokojný, ostáva len rozlúčiť sa s partiou a mazať domov so želaním, aby takých neskorojesenných dní bolo viac.
foto Igor Dinda
Fotky Novembrové polietanie 2
Diskusia
RE: Novembrové polietanie 2.
Jaraba 04.12.2009
Krásne fotky, človek by sa hneď nechal ukecať :o)
RE: Novembrové polietanie 2.
marians (marian.surnicin@gmail.com) - 07.12.2009
netšil som, že pri paraglajdingu može vzniknut 2G.
ale super, som rad, ze sa u objavuju aj clanky s touto temaikou. lieanie ma velmi laka, ale stale este uprednostnim nieco ine. vravim, ze si to nechavam na dochodok...:) tak snad to neprepasiem.
este sa chcem spytat: da sa na takomto padaku letiet napr. z chopku na strbske pleso? alebo tak nieco podobne, kde by som sa posunul aj horizontalne.
RE: Novembrové polietanie 2.
Jožo (tandem@dtpjadro.sk) - 08.12.2009
Letieť na padáku z bodu A do bodu B sa samozrejme dá. V dobrých podmienkach sa dá uletieť niekoľko desiatok, až stoviek kilometrov...
RE: Novembrové polietanie 2.
dus@n 08.12.2009
ahoj Jozi,
dakujem za super clanok,
nadhernaa motivacia sa opat vratit do vzduchu ;)
dus@n
dakujem za super clanok,
nadhernaa motivacia sa opat vratit do vzduchu ;)
dus@n
RE: Novembrové polietanie 2.
Martin 14.12.2009
Do článku Novembrové polietanie 2 boli pridané odkazy na letecké videá. Pekné pozeranie ...
RE: Novembrové polietanie 2
01.02.2010
Všetkým čo neboli na úžasnom premietaní vo štvrtok v kežmarku: môžete si pozrieť aspoň videjka pod článkom. Chlapci vedia čo robia !!
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Koruna Tatier (1769x)
- Dutá skala za mierneho dažďa (1389x)
- Kôprovské sedlá na pohodu (1245x)
- Modrobiela nedeľa v Salatínskej doline (1233x)
- Opekačka na Širokej veži (1178x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (1069x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (1016x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (961x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (944x)
- Rudo Pado: Cesta hrdinov SNP za 7 dní (936x)
Fórum
- Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny
18.03.2024 - príspevok k diskusii
tak Voli chrbat nedotiahnut v takom pocasi je skoda, tam to byva paradne na poobede, ak treba voskovat pasy a aj lyze potom. musela byt narocna sobota... - Koruna Tatier
28.02.2024 - príspevok k diskusii
Dear Ondrej, fabulous achievement! Please contact me in order to put your name on the Prominence List. - Dutá skala za mierneho dažďa
26.02.2024 - príspevok k diskusii
hej, a zlanaky sme dali free solo! aspon dakus silnej "farby" do tej sivej frontovej tlacenky co nam zhora na hlavu padala. na jesen tam musi ale byt ... - Modrobiela nedeľa v Salatínskej doline
20.02.2024 - príspevok k diskusii
Riso vdaka, super vylet bol! aaa tota palica fakt na meranie nestacila, bo ako mi vyklzla, pekne suchla az donuka. ale kedze som mal esci druhu, ta zo... - Koruna Tatier
16.02.2024 - príspevok k diskusii
No asi gratulujem. K systematickosti, vytrvalosti a organizovanosti. Fotky stoja za to. - Na zimáku januárovou krajinou tisícich jazier
17.01.2024 - príspevok k diskusii
Som turčianska rodáčka a i keď nie som práve moc mobilná, čítam rada všetko o Turci. Ako by som tam bola s vami Rišo. Zasmiala som sa i zazpomínala. Ď... - Na zimáku januárovou krajinou tisícich jazier
10.01.2024 - príspevok k diskusii
este 2-3 roky a dorobis na zimaky plavaky a budes mat vodny bike. ale teda pekne Finsko si pobehal.